peko

V živom sne som uzrel, ako na bojovom poli stoja oproti sebe dve armády – armáda Zla a Lži, a proti nej armáda Dobra a Pravdy. Schyľuje sa k rozhodujúcemu stretu, boju – Armagedonu.

Každá z týchto armád je vyzbrojená pre ňu príznačnými zbraňami. Z pýchy, nenávisti, závisti, zloby, nenásytnej pažravosti a chlipnosti je utkané brnenie tých, čo držia v rukách meče zastrašovania, kopije zrady a ľsti a šípy klebiet, ohovárania, odsudzovania, obviňovania, zatrpknutosti, neodpustenia.

Tí tvoria armádu, za ktorou stojí v pozadí horda démonov.  Za nimi v tyle je v pasci strachu uväznená väčšina ľudstva. Nad nimi visí temná obloha, celá pokrytá tmavými mračnami beznádeje, zúfalstva a depresie. V nich krúžia supy dohliadajúc na väzňov strachu, kŕmiac ich svojimi zvratkami.  Prečo sa tí väzni nevzoprú, nevzbúria a nevykántria tie odporné supy? Prečo si navzájom nepomôžu, ale keď niektorý z nich padne, ostatní ho ešte dobodajú? Mnohí z nich, ak nie väčšina, sú kresťania. Trpia, a pritom si falošne nahovárajú, aké je to ich utrpenie Bohu milé, že budú nakoniec zaň odmenení. Za čo však, za vlastnú zbabelosť? Sú slepí, a preto nevidia, ako sú ich duše pokryté odporným démonickým slizom s prímesou sebectva a pokrytectva. Všetci sa už dali vakcinovať, alebo sa chystajú. Veď sú predsa zodpovední. Takto si kupujú slobodu a nenávidia nás nezodpovedných, ktorí sme prekážkou na ich ceste do vytúženého raja (v skutočnosti pekla).

Niektorí si dokonca namýšľajú, že sú poslami Boha, a že tieto skúšky na nich On zosiela sťaby pomazanie od Ducha Svätého. Jediným jedlom, ktorým sú ich duše živené, sú liberálne zvratky, ktoré na nich supy (zvratkomety) vrhajú zo všetkých strán. Ak by sa im náhodou nedostával pravidelný prídel tohto odporného žrádla, ktoré je pre nich narkotikom,  oslabli by a ešte viac zmalátneli. Kto sa však výdatne vykŕmil supím žrádlom, bol povýšený do významnej pozície v démonickej divízii.

Nemohol som sa na to pozerať, tak som začal kričať, hlásať pravdu, vyzývať zotročených, aby sa prebrali a spamätali.  Ale všetko moje úsilie bolo márne, predčasné. Urobil som hlúpu chybu. Jedni na mňa zaútočili jedovatými šípmi, iní  zaváhali, ale  nepohlo to s nikým z nich. Našťastie, snáď v poslednej chvíli, ohliadol som sa dozadu a za mnou stála armáda bojovníkov môjho Pána – Ježiša Krista, čo mi vlialo do duše novú nádej.  A tak som sa stal dobrovoľným bojovníkom v armáde bojujúcej na strane Dobra a Pravdy, pre Kráľovstvo Božie a za záchranu tých, čo boli oklamaní a zvedení. V našej armáde sú tisíce vojakov. Napriek tomu sme armádou služobníkov démonov mnohonásobne prečíslení. 

Niektorí z nás stoja v plnej zbroji, iní chránení len čiastočne. Ďalší nesú na sebe stopy zranení či nezahojené rany a ich ochranné štíty sú malé, nepostačujúce na obranu pred očakávaným mohutným útokom.  V našom tyle, v ústraní, v závetrí šantia šťastní ľudia, hrajú, spievajú, hodujú, vandrujú. Atmosféra pripomína Woodstock koncom  60-tych rokov minulého storočia. My v zbroji ich dôrazne upozorňujeme, že teraz nie je čas na takéto správanie, lebo čoskoro sa rozpúta krutý boj. Len niektorí sú ochotní nás uposlúchnuť. Neveria, že sú v ohrození, veď predsa dobrý Pán ich neponechá len tak napospas osudu. Snažili sme sa im vysvetliť, že Pán nám ponúka výzbroj pre nastávajúci boj, oni však odvrkli, že ich sa to netýka, lebo sa nachádzajú na bezpečnom mieste šťastia, radosti a hojnosti.

Úporne sme prosili Pána, nášho Stvoriteľa a Spasiteľa, aby posilnil našu vieru, nás čo sme v plnej  zbroji pripravení na boj, ale hlavne tých, čo sú slabo vyzbrojení na rozhodujúci stret v Armagedone. Tu podišiel k nám posol, podal nám trúbku a vyzval, aby sme zatrúbili. Začal sa boj.  Šípy nepriateľa leteli do našich radov. Mnohí z tých, čo neboli v plnej zbroji, boli zasiahnutí. Zasiahnutí boli aj tí s nezahojenými starými ranami. Zasiahnutí šípmi ohovárania začali ohovárať nás, čo sme neboli ranení, a tí, čo boli zasiahnutí šípmi klebetenia, začali klebetiť. Došlo k roztržke a rozdeleniu v našom tábore. A tak sa k nám zlietli supy, zniesli sa dole a odniesli  zasiahnutých do tábora väzňov (otrokov).

Tí, čo sa predtým cítili v úzadí bezstarostní a veselí, teraz zväčša ležali na zemi ranení a stonali.  Aj ich odniesli supy do tábora nepriateľa. Ostatní ustrnuli v nemom úžase a hrôze. Boli natoľko pobúrení tým, že sa skončil ich bezstarostný radostný život, že sa bránili našej pomoci a dobrovoľne sa odovzdávali do pazúrov supov.  Niektorí sa však dali na útek, rýchlo si obliekli brnenie, vzali do rúk široké štíty a ostré meče. Ich bývalé veselie sa premenilo na úžasnú odvahu a odhodlanie bojovať na život a na smrť. Zaplnili v predných líniách boja medzery po tých, čo padli do zajatia.

Tu traja veľkí anjeli, ktorých mená boli Viera, Nádej a Láska sa postavili za nás a naše štíty sa začali zväčšovať. Našim mečom sa stalo Slovo Božie a našimi šípmi odveké pravdy.  Zazdalo sa nám, že ak nimi zasiahneme uväznených strachom v tyle protivníka, preberú sa a začnú bojovať proti svojím utlačovateľom. Vystrelili sme niekoľko šípov, takmer všetky zasiahli svojej ciele. Výsledok bol však úplne opačný, než sme očakávali.  Ich rozjatrené rany  ich rozzúrili a démoni stojaci za nimi ešte viac narástli. To nás šokovalo a vyvolalo pochybnosť, či tento boj ustojíme.

Avšak anjeli stojaci za nami nás povzbudzovali, že nič nie je stratené, že stále máme šancu aspoň udržať bojové pozície.  Ďalší anjel, ktorého meno bolo Múdrosť, nás vyzval, aby sme sa obhliadli za seba. Uzreli sme horu, vlastne vysoké skalné bralo.  Povzbudil nás, aby sme sa naň začali štverať. Skalnaté bralo malo viac úrovní s množstvom úskalí, výbežkov, útesov.  Nižšie úrovne niesli mená fundamentálnych právd Spásy, Posvätenia, Modlitby, Viery, vyššie sa bazírovali na vyšších pravdách Múdrosti, Lásky, Poznania, Odvahy, Šľachetnosti a Statočnosti. Čím sme boli vyššie, tým väčšími sa stávali naše štíty a ostrejšími naše meče. Už len veľmi málo nepriateľských šípov malo šancu k nám doletieť. 

Niektorí, stojaci na nižších úrovniach, zbierali doletené šípy nepriateľa a strieľali ich späť do jeho radov. Bola to však obrovská chyba. Démoni sa im hravo vyhýbali, chytali ich a bodali nimi svojich väzňov. Na tieto zachytené šípy ohovárania, obviňovania a klebetenia ešte nabaľovali Pýchu, Zlobu, Nenávisť, Závisť, Pohŕdanie a Nenásytnosť, takže nositelia týchto „cností“ sa začali podobať na samotných démonov.  Z vyšších úrovní sme pozorovali, čo sa deje. Preto niektorí z nás prerušili štveranie nahor, zostúpili nižšie a poučili dotyčných o ich neprípustnom konaní. Len tak sme im aj sebe mohli pomôcť.

Viacerí sa zdržali na nižších úrovniach. Sami síce boli v bezpečí, ale nedokázali zasiahnuť nepriateľa. Bola to škoda, lebo každé snaženie štverať sa nahor posilňovalo snaživca a oslabovalo nepriateľa. Každá úroveň obsahuje jej odpovedajúce pravdy. Preto aj keď sme sa občas pokĺzli a skĺzli na nižšiu úroveň, vždy sme sa mali o čo oprieť, od čoho odraziť a znovu nabrať sily a odhodlanie stúpať nahor.

Keď sme dosiahli úroveň, ktorá nesie meno „Bratská jednota“, už žiadny šíp nepriateľa k nám nemohol doletieť. Na ceste nahor každý stupeň bol vratký, avšak jeho prekonaním sa bojovník stával čoraz silnejším, odvážnejším a zručnejším.  Z tejto vysokej úrovne sme mohli vysielať šípy už len na démonov a supov bez toho, aby dopadali na väznených zajatcov.  Čím  vyššie sme vystúpili, tým rýchlejšími a ďalekonosnejšími sa stali naše šípy. Zasahovali sme nimi vodcov démonickej hordy stojacej za armádou ich služobníkov. 

Podarilo sa nám nakoniec zdecimovať celé divízie nepriateľa. O to zúrivejšími terčmi sme sa stali. Nás – odhodlaných však stále pribúdalo a nepriateľ sa stával čoraz zúrivejším, metajúc oheň a síru na všetky strany. Jeho zúrivosť však na nás už nemala žiadny dosah, a tak ju najviac pociťovali služobníci v jeho armáde, ktorí začali útočiť na seba navzájom.

Supy lietajú v temných mračnách len do určitej výšky. Nad nimi je žiarivá obloha s nádherným jasom blankytu. Z tejto úrovne šípy nádeje ľahko zasahujú supov pod nami a prerieďujú ich rady. Je ich stále menej a menej. Démoni síce zostávajú mimo dosah, avšak šípy pravdy likvidujú supov, ktorými sú živené mračná zúfalstva, beznádeje a depresie.  Tie sa od seba rozostupujú, cez medzery preniká jas oblohy a lúče slnka dopadajú na uväznených. Tí sa konečne prebúdzajú z hlbokého spánku beznádeje a desivého otroctva strachu.   

Zbadajúc anjelov Viery, Nádeje a Lásky sa mnohí z nich vydávajú na cestu záchrany a ani šípy ohovárania a dehonestácie ich už nedokážu zastaviť. Ako sa približujú ku skalnému bralu, ich rany sa hoja a oni sa tešia z prichádzajúcej Spásy.  Sú natoľko ohromení a nadšení, že s veľkým odhodlaním sa šplhajú po skalnom brale k vytúženým métam. 

Dosiahnuc najvyššiu métu, vystúpiac na najvyšší vrchol hory sa pred nami otvorili brány rajskej záhrady s nápisom: „Otcovská bezpodmienečná Láska“. V strede záhrady sme uzreli Strom života pod ochranou anjelov nadpozemskej sily. Priblížili sme sa k nemu a jeden z anjelov zahlásil: „Každý, kto pozná lásku Otca, môže si z neho natrhať plody do sýtosti“.  Konzumáciou ovocia zo Stromu života sa rozrastala naša láska k blížnym, ľuďom, celému ľudstvu, celému svetu a vesmíru. Nepriatelia sa síce stále snažili zasiahnuť našu myseľ, ale už nevzbudzovali v nás žiadnu nenávisť, iba lásku. Tu sme začuli Jeho hlas: „Zo žriedla Mojej Lásky môžete čerpať, koľko sa vám zažiada“.

Stojac na skalnatom brale, súc aktívnou súčasťou neutíchajúceho boja v armáde Dobra, Lásky, Nádeje, Viery a Pravdy som si uvedomil, že tento boj je najväčším dobrodružstvom môjho života.  Poraziť nepriateľa nie je možné na jeho pôde, iba ak sa spoločne vyštveráme na posvätnú horu kráľovstva Ducha. Pripojte sa k nám: https://longinus78.webnode.sk